...je uzasne mat staru mamu, nauci vas vela veci a medzi nimi su aj rucne prace. Len skoda, ze casom clovek zabudne na tieto aktivity a upadne do stereotypu prace a inych zalub. Az po case, vacsinou, ked pride dochodok, sa rozpamatame na nase ruky a zacneme tvorit pre nase vnucence. No niekedy pride aj nieco ine do nasho zivota a nejako samo nas prinuti siahnut po tvoreni. Ja mozem dnes povedat, ze aj ja som takym prikladom. Moja babka ma naucila hackovat, vysivat, strikovat....a hlavne trpezlivosti. Pocas studia vsak nejak uz nebolo casu sa venovat viac aj tomuto a postupne som zacala ruky zamestnavat inac. Az tragedia, ktora ma postihla, vratila moje ruky na spravnu cestu. Pocas soferovania moj manzel skolaboval a naburali sme velmi nestastne. Manzel aj trojtyzdnovy druhorodeny syn zomreli na mieste a ja po mesacnom pobyte v nemocnici som prisla domov, kde ma cakal vtedy dvojrocny syn.
usela som fungovat dalej, hlavne zit pre dieta. Bola som slaba a nevedela som co so sebou. Vtedy sa moje ruky ozvali a zacali hladat, skusat a vytvarat...Postupne vznikali kadejake dielka, rozdavala som ich ako darceky. Do kazdeho vyrobku spadol aj kusok mojej duse, kazdy je original a kazdy je pre mna velmi cenny. V novembri bude 5 rokov a ja tvorim dalej. Kazdy den je pre mna velkou vyzvou, milujem dielka, ktore vytvorim a velmi si vazim ludi, ktori vedia ohodnotit moju pracu. Nie je to len dalsi kus, ale novy original s kuskom duse. Vdaka rucnym pracam je moj zivot krajsi, zaujimavejsi a moja hlava je plna napadov. neviem si predstavit ani jeden den bez toho, aby som si nesadla k mojmu stolu a nieco nevytvorila. Dakujem za moje ruky.